Rómska reforma sa nekoná. Čo teraz?

Autor: Lucia Nicholsonová | 1.10.2014 o 17:47 | (upravené 1.10.2014 o 17:59) Karma článku: 15,75 | Prečítané:  6595x

Žiadna rómska reforma sa nekoná, to už je snáď po dvoch rokoch čakania jasné každému, vrátane splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka. Jeho nástup do funkcie sprevádzali fanfáry, napokon, bol to najsilnejší splnomocnenec aký kedy sedel na formálnom tróne z divadelnej scénky „Pred Bruselom za fešákov, eurofondy potečú“. Pollák bol /vlastne, teoreticky stále je/ taký silný, že mu ešte aj Klára Orgovánová mohla závidieť. Skutočne, možno si to nie všetci uvedomovali, ale mal za sebou ústavnú väčšinu poslancov v parlamente – rómsku koalíciu Smer a Oľano. No, a nepresadil nič.

Napokon, nie že by som v tomto alibisticky hľadala spojenca, ale tak trochu mu rozumiem a nemám ani veľmi chuť si kopnúť. Verím, že to myslel s tou reformou aj tak trochu vážne, ale nakoniec zaspal na vavrínoch. Fanfáry dohrali a Pollák zistil, že na presadenie reformy nestačí jedna formálna figúrka. Potrebuje skutočnú podporu všetkých ministrov, lebo problém sociálne vylúčených spoločenstiev zasahuje všetky rezorty. Smeru analfabeti a nezamestnateľní nezamestnaní z osád vyhovujú, prečo by to riešili. Držia ich nad vodou, volia ich v regiónoch aj v parlamentných voľbách. Polláka ešte nechajú dohrať smutnú etudu a na záver ho sami vypískajú.

Mrzí ma len jedno, za ten čas čakania na Godota sme mohli mať rómsku reformu dávno schválenú – s pokojom autistu stereotypne predkladám ja a niektorí ďalší poslanci jedno opatrenie za druhým a rómska koalícia ich ignoruje - od dobrovoľných sterilizácií, vodičských preukazov viazaných na ukončené základné vzdelanie, cez reformu dávok v hmotnej núdzi až po povinné škôlky pre sociálne vylúčené spoločenstvá. Všetko zmietli zo stola, reformátori predsa pripravovali komplexné riešenie.

Ako to vidím ja

Sociálne vylúčené spoločenstvá sú rómske osady. Predstavujú jeden z najväčších problémov, s ktorým Slovensko už niekoľko rokov neúspešne zápasí. Poznáte to pod nesprávne používanými skratkami „rómsky problém“ alebo „rómska otázka“, ktorých majú politici pred voľbami plné ústa a doposiaľ ani jeden z nich pre zneškodnenie tejto časovanej bomby neurobil takmer nič /mňa nevynímajúc – priniesla som nápady, ale až na pár maličkostí sa mi nepodarilo presadiť skoro nič/. Dôvod, pre ktorý nerada používam termíny „rómsky problém“,“ rómska otázka“ a podobne je ten, že v skutočnosti nemáme problém s Rómami ako takými , ale výlučne s rómskymi osadami. A to je rozdiel, aj keď sa vám to možno zdá len ako zbytočná hra so slovíčkami.

Rómov máme na Slovensku okolo 450 tisíc. Asi polovica z nich je v pohode, žijú rozptýlení medzi nami, majú vzdelanie, prácu, nemusíme ich nijako špeciálne riešiť. To, že to robíme, je chyba. Z eurofondov pre nich organizujeme špeciálne rómske koncerty a festivaly, budujeme informačné a kultúrne centrá a pred Bruselom sa tvárime, že aj takto riešime „rómsky problém“. V prevažnej miere jediné, čo tým poriešime, sú vrecká mafie a tzv. profesionálnych Rómov, ktorí sa tu potulujú celé desaťročia a vďaka nezmyselným projektom už dávno zmenili bydlisko z osady na centrum Bratislavy. Jazdia na audinách a robia „akožeporadcov“ rôznym sociálnym ministrom, ktorí ich vďačne zamestnajú, lebo je také“ in“ ukazovať sa na verejnosti s Rómom a tak fajn cez nich tečú tie bruselské peniaze.

Gadžo, investuj do ich vzdelania, keď chceš mať dôchodok

Ak do niečoho investovať, tak do vzdelania pre deti tej druhej skupiny Rómov. Tá žije v osadách, sú chudobní, nevzdelaní až negramotní, muži gamblujú a pijú, ženy rodia ako jablone, deti im vychováva štát a tie, čo zostanú doma, obhrýzajú po nociach potkany. To je problém, to je tá tikajúca bomba, ktorá jedného dňa exploduje a zasiahne všetkých. Je úplne jedno, akú farby pleti majú ľudia v osadách. Problém sociálne vylúčených spoločenstiev nie je o farbe pleti, predstavuje sociálno-ekonomickú záťaž obrovských rozmerov. Dajte na jedno miesto chudobných, nevzdelaných ľudí bez práce, ktorí budú žiť na jednej kope niekoľko rokov a máte Luník IX kdekoľvek na svete. Tam, kde nie je čo jesť a záchody sú v lese, platí zákon džungle a vymožiteľnosť práva väčšiny je nulová.

Predstavte si, že jedného dňa, a bude to už čoskoro, budeme od detí z osád očakávať, že udržia dôchodkový systém, že nám solidárne zarobia na naše dôchodky a na celý sociálny systém. Majorita totiž takmer nerodí a to, čo porodí, odchádza za hranice. Takže, aby deti z osád naplnili naše očakávanie – udržali dôchodky a sociálne dávky, budú sa musieť zamestnať, uspieť na otvorenom trhu práce /kde dnes nemá to šťastie ani vzdelaná biela väčšina/. Aby ste pochopili, aká nereálna je táto predstava, v skratke vám objasním, ako vyzerá také vzdelávanie detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev v tejto krajine. Väčšina z nich nechodí do škôlky a keďže nemajú žiadne podnety z okolia, nevedia držať ceruzku, nepoznajú farby, nerozumejú po slovensky, nevedia používať záchod ani mydlo, posielame ich do špeciálnych škôl. Nie všetky deti z osád sú mentálne zaostalé, sú len sociálne deprivované. Napriek tomu končia v bývalých osobitných školách. Do 16-tich rokov, teda do ukončenia povinnej školskej dochádzky stihnú tak šesť ročníkov špeciálnej základnej školy, popritom splodia potomkov, a keď vyjdú zo školy, nevedia písať ani čítať. Ich prvé kroky vedú na úrad práce, kde sú v evidencii až do smrti.

Keď to buchne, nikto nezostane v bielom

Ak sa nespamätáme, čaká nás kolaps. Verím, že riešenie existuje. To kúzlo tkvie v tom, že dospelí v SVS musia pracovať a ich deti sa musia riadne vzdelávať. Pripravili sme viac ako 30 opatrení, ktorými sa môže tento headline „Dospelým prácu, deťom vzdelanie“ naplniť. Niektoré z nich som už predložila do parlamentu, ale vládni poslanci alebo rôzni kuffovci moje návrhy zmietli zo stola, lebo boli proti ich ideológii. Ak chceme naozaj začať riešiť problémy SVS, musíme naše ideológie odložiť. Rovnako treba zabudnúť na prehnanú politickú korektnosť a prázdne slová salónnych intelektuálov. Neduhy SVS musíme pomenovať jednoznačne a potom so zapojením zdravého rozumu začať prijímať jednotlivé opatrenia – hoc aj postupne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?