Eurofondy požiera mafia

Autor: Lucia Nicholsonová | 15.10.2014 o 9:19 | (upravené 15.10.2014 o 9:48) Karma článku: 15,53 | Prečítané:  6469x

Áno, je to presne tak, ako to svojho času povedal v jednom interview Jaroslav Spišiak, vtedajší prezident Policajného zboru. V tejto krajine už nie je čo privatizovať, tak sa mafia, ekonomická, politická, či klasická hlavohruďová sústreďuje na požieranie eurofondov. Ide o obrovské peniaze, také obrovské, že je to škoda vyčísliť, lebo žiaden smrteľník v tejto krajine si také číslo ani nevie predstaviť.

Schválne, viete si predstaviť 1 miliardu 38 miliónov Eur ? Toľko bolo v minulom programovacom období 2007-2013 schovaných v jednom jedinom operačnom programe pod jedným jediným ministerstvom – práce, sociálnych vecí a rodiny /samozrejme, čerpanie nie je 100%/. Ostatné programy a fondy EÚ sú ešte väčšími dojnicami na ministerstve pôdohospodárstva, hospodárstva, školstva, o doprave ani nehovoriac.

Fenomén akožesociálneho akožepodniku

Chvíľu som na ministerstve práce pracovala, 1,5 roka a dosť času som strávila študovaním toho, čo vlastne z tých veľkých peňazí financovali naši predchodcovia. Tak trochu som sa pozrela na zuby niektorým projektom a môžem zodpovedne povedať, že väčšina peňazí išla na predražené nezmysly, na ktorých sa nabalila skupina tunelárov eurofondov.

Sociálne podniky asi poznáte, netreba ich obzvlášť predstavovať. V skratke išlo o to, že pôvodnú myšlienku zamestnávania ťažko zamestnateľných si počas prvej Ficovej vlády vysvetlili ako skvelú príležitosť vytiahnuť z Európskeho sociálneho fondu nejaké tie milióny Eur. Do pyramídovej hry prizvali regionálnych smerákov a ich príbuzných, ktorí sa v sociálnych podnikoch zamestnali ako lektori zarábajúci 150 Eur na hodinu. Nezamestnaní tam boli len ako slabo platené oleandre. Audítori EÚ nás s týmto podvodom poslali do kelu, z ESF na to nedali ani cent. Zaplatili ste to vy, daňoví poplatníci- presne 11 mil Eur. V prípade reklamácie kontaktujte, prosím, pani Tomanovú.

Zo sociálneho fondu išli milióny eúr na drahé a zbytočné analýzy, pamätám si na jednu, ktorá mala 7 A4 strán, s riedkym textom o ničom, pričom na prvej strane bol nadpis, na poslednej veľkým napísané ZÁVER a na predposlednej obsah analýzy, ktorý samozrejme nebolo treba, keďže analytický text bol na štyroch stranách. Stála 27 tisíc Eur.

Potom tu boli dva futbalové kluby, ktoré dostali 700 tisíc Eu r , aby vzdelávali Rómov z osady, ako si založiť vlastný biznis. A množstvo ďalších viac či menej absurdných projektov od viac, či menej zlodejských zoskupení.

Biely golier za bielym koňom

Veľa, neviem vám povedať koľko, ale naozaj veľa konečných prijímateľov sú podvodníci, nastrčené biele kone, nonames, cez ktoré tečú milióny Eu r z fondov. Ďalšími fajnšmekrami sú firmy, ktoré dokážu napísať dokonalý projekt po formálnej stránke a pôsobia ako poradcovia pri čerpaní eurofondov. Jednu takú poznáte z médií /StarEÚ/, kade chodil, tade ju odporúčal sám pán dnešný sociálny minister Richter. A čuduj sa svete, tá firma uspela v 70-tich výberových konaniach zo 70-tich výberových konaní! Ide o nastrčené firmy, ktoré sa zúčastnia na akožesúťažiach, vyhrajú, zaryžujú, trochu sa im odsype a potom ich vypáli biely golier – politik, hlavohruď – na finále je to jedno, spôsoby majú rovnaké.

Je veľmi ťažké vypátrať, kto si po to výpalné chodí, kedy a ako sa odsýpa do politickej pokladne. To nie je z mojej hlavy, to je z hlavy tých pár odvážnych policajtov, s ktorými som mala tú česť spolupracovať, keď som na tunelárov podávala trestné oznámenia.

Blá-blá-blá. Čo si proti tomu urobila?

Mnohí sa ma pýtate, čo som urobila, aby som to zastavila. Nuž, dávala som trestné oznámenia, v právnom štáte sa to patrí. Väčšinou išlo o paragrafy zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskeho spoločenstva, subvenčných podvodov, machinácie pri verejnom obstarávaní a sprenevery. V niekoľkých prípadoch išlo vyšetrovanie rýchlo a prokurátor vzniesol obvinenia na konkrétnych ľudí. Bolo to povzbudzujúce, fakt hrozilo, že zopár ľudí skončí v base.

Teraz je všetko pasé. S nástupom boľševika zastavili komplet všetky trestné stíhania a vyšetrovania. Aká náhoda, čo?

Vtedy, keď sme zistili, ako to je s tými fondami a projektami, trochu som Brusel vyrušila z alibistickej bdelej kómy. Po lopate som im chodila zvestovať, čo sa v skutočnosti deje s eurofondami na Slovensku. Nechápali, prečo nie som ticho. Prišiel redaktor z New York Times, aby o zneužívaní fondov napísal. Povedala som mu, že „chceme odstrihnúť od fondov organizované skupiny ľudí, ktoré ich tunelujú.“ A on to v článku okomentoval slovami: „Takéto komenty sú nezvyčajné v krajinách, ktoré dostávajú od EÚ miliardy Eur a v ktorých sa politici obávajú, že úprimnosťou o ne môžu prísť.“

Brusel to mal urobiť už vtedy, mal nás odstrihnúť, aby sme pochopili, že keď kradneme tie fondy, okrádame sami seba. A konkrétni ľudia za to mali skončiť vo väzení. Nestalo sa tak a mňa to mrzí viac ako hocikoho iného. A či som mohla spraviť viac? Vždy sa dá spraviť viac.

Richter ide pod gilotínu

Brusel to spravil až teraz, zastavil nám eurofondy. Som veľmi zvedavá, aké opatrenia na nápravu podozrení z korupcie prijmú tí, ktorí z eurofondov ťažia. Uvidíme. Za ten čas sa budeme snažiť odvolať sociálneho Richtera za StarEÚ, lebo za takéto podozrenie z korupcie a klientelizmu je jeho hlava súca na gilotínu. Bruselu /a nielen Bruselu/ by sa potrestanie konkrétneho zodpovedného ministra bezpochyby páčilo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?