Na tú sa SaS cez europoslanca Richarda Sulíka obrátila so žiadosťou,. Aby komisia preskúmala niektoré zásadné pripomienky k zákonu. Predovšetkým vyčítame zákonu zásadu jedna obec-jedna zmluva. Ministerstvo totiž stanovuje, že organizácie zodpovednosti výrobcov môžu vykonávať činnosť len na základe zmlúv uzavretých s obcami, pričom každá obec môže uzatvoriť len jednu zmluvu s jednou organizáciou. Zároveň novela hovorí, že ak objem zberu pokrytý obcami nedosiahne súhrnný trhový podiel výrobcov obalov zastúpených organizáciou zodpovednosti výrobcov, tak organizácia stratí autorizáciu. Kombinácia týchto elementov trvalo a vážne naruší súťažné prostredie. Zjednodušene to totiž znamená, že trhový podiel organizácie zodpovednosti výrobcov bude priamo určovaný počtom zazmluvnených obcí.
Je jasné, že po prijatí takto sformulovaného zákona o odpadoch sa vytvorí monopol jednej organizácie zodpovednosti výrobcov v oblasti nakladania s obalmi, lebo len jedna bude spĺňať podmienku dostatočného množstva zazmluvnených obcí. Ako to vieme? Nuž, už dnes má jedna organizácia zazmluvnených viac ako 1500 obcí z celkového počti 2890 slovenských obcí, a teda poskytovanie služby viac ako 2, 800 000 občanov. Toto na ministerstve pri príprave novely museli vedieť. Ide im o vytvorenie monopolu? A o odstránenie konkurentov?
Ide. Lebo tento zákon bude pre ostatné organizácie likvidačný. Existujúce oprávnené organizácie budú čeliť nesplniteľnej požiadavke uzatvoriť zmluvy s dostatočným počtom obcí . Zároveň sa prijatím zákona vytvorí nová bariéra vstupu na trh. A to už nehovorím o nových organizáciách, ktoré by sa chceli o vstup na trh pokúsiť – nebudú mať možnosť , lebo nebudú schopné uzatvoriť zmluvu už so žiadnou obcou.
Inak, strana Smer-SD má dostatočné množstvo starostov v obciach a nebude problém namerovať ich tým správnym smerom – k zazmluvneniu vyvolenej organizácie zodpovednosti výrobcov a odrovnaniu všetkých ostatných. To sme ale komisii nepísali...
Ani nebolo treba. Koncom novembra prišlo z Európskej komisie stanovisko adresované ministrovi zahraničných vecí a ministrovi životného prostredia, na ktoré sa obaja ministri vykašľali.
V úvode listu sa píše, že návrh zákona o odpadoch vyvoláva v komisii obavy. Je ich tam popísaných viac, ale keďže ma pán minister Žiga upozornil, že obsah listu má zostať v utajení – aby sa spoločnosť nedozvedela, čo všetko z obáv komisie minister odignoroval, nebudem sa o stanovisku rozpisovať. Za všetko hovorí jedna zásadná veta, v ktorej sa komisia stotožnila s našimi pripomienkami. „Komisia upozorňuje na osobitný prístup, ktorý slovenské orgány zaujali k zmluvným rokovaniam v oblasti odpadu, keďže môže predstavovať prekážku pre fungovanie vnútorného trhu....“ Komisia tiež poukazuje riziko prijatia návrhu, lebo bude mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených subjektov z trhu.
Poslanci Smeru však posunuli napriek všetkému takýto návrh do druhého čítania a poznajúc parlamentný folklór, návrh pána ministra Žigu bude úspešný ako množstvo vládnych paškvilov predtým. Čo tam po obciach, firmách, občanoch a nejakej Európskej komisii, hlavne, že splnia svoj cieľ – ďalší monopol, ktorý nás bude všetkých na dlho držať v šachu. A všetci vieme, aký biznis sa skrýva za spracúvaním odpadov.