Slovenský príbeh: Ako na jednej škole zoťali schopnú učiteľku

Autor: Lucia Nicholsonová | 24.10.2015 o 19:37 | Karma článku: 14,27 | Prečítané:  30376x

Na jednej z bratislavských škôl sa odohrala taká klasická slovenská scénka o boji priemerných so šikovnými, akurát, že ten priemerný má funkciu a preto šikovný musí ísť... 

Tento blog nepíšem ako poslankyňa NR SR, ani ako poslankyňa zastupiteľstva BA-Staré Mesto. Píšem ho ako občan, znechutený bojom podpriemerných  so šikovnými  v tejto krajine. A píšem ho ako jedna z nespokojných rodičov, ktorých deti učila skvelá, mladá, aktívna a inovatívna osôbka, kým ju nepopravilo spiatočnícke vedenie základnej školy.

Ide o základnú školu na Vazovovej ulici, ktorej zriaďovateľom je mestská časť Bratislava-Staré mesto. Priemerná štátna škola, s priemernou povesťou. Prvý stupeň je na tejto škole na štandardnej úrovni, preto škola nemá problém napĺňať prvé ročníky. Horšie je to už s povesťou druhého stupňa. Tá kríva na obe nohy, preto rodičia preventívne  berú z Vazovovej deti a dávajú ich na osemročné gymnáziá alebo na iné základné školy. Začarovaný kruh, z ktorého sa točí hlava najmä dlhoročnému riaditeľovi Karolovi Mullerovi.  Ale nič proti tomu nerobí.

ZŚ Vazovova je tak trochu zaspatá. Neposkytuje žiadne inovatívne prvky v rámci vyučovania, nič kreatívne, nápadité. Veľmi mi pripomína moju základnú školu, čo by bolo fajn, keby som základnú školu nenavštevovala pred 30-timi rokmi.

Už v prvom ročníku, pri nástupe detí do školy, sme sa dozvedeli, že vedenie neuznáva komunikáciu medzi rodičmi a učiteľmi cez e-maily. Ani cez telefóny. Uprednostňujú papier. A tak sme si dopisovali cez zrkadielka ako tomu bývalo kedysi. Musím povedať, že v prvom ročníku mali naše deti naozaj šťastie na kvalitnú učiteľku, ktorá im dala výborné základy.  Lenže, ďalej s nimi nepokračovala.

Dosť sme sa obávali, kto ich bude  učiť. Na naše milé prekvapenie však deti dostali ideálnu učiteľku. Denisu Suchovskú. Mladú, komunikatívnu, tvorivú, plnú života a chuti učiť. Pamätám si na prvé rodičovské združenie, bola ako z inej planéty, plná elánu. Bolo pre ňu úplnou samozrejmosťou komunikovať s nami cez e-mail, s našim dovolením zriadila iniciatívne FB stránku, aby bola komunikácia ešte plynulejšia.

Keď sa deti učili o jeseni a preberali ovocie, vymyslela akciu „Jesenná misa ovocného šalátu“, napísala nám o tom e-mail, nakúpila ovocie aj misu, a deťom vytvorila fakt pekný event . Potom nám všetkým poslala fotky vysmiatych detí s lyžicami v ruke pri veľkej mise so šalátom. Fotky zavesila na fb stránku a všetci sme sa vytešovali.

Alebo nám ako samozrejmosť oznámila, že deti pôjdu do školy v prírode. To sa dnes na školách už bežne nenosí, nakoľko je to na ochote triedneho učiteľa, ktorý sa zväčša zľakne nadpráce a zodpovednosti. Ona si trúfala, a čudovala sa, že my sa čudujeme. Deti ju naozaj zbožňovali a myslím, že aj rodičia.

Jeden by si myslel, že za súčasného stavu v školstve, musí každé normálne vedenie štátnej školy vyvážiť takúto učiteľku zlatom. Nie však vedenie ZŠ Vazovova. Pán riaditeľ Muller túto učiteľku prepustil v skúšobnej lehote /na škole bola zamestnaná len od tohto školského roka, ale ide o skúsenú pedagogičku/.  

Keď chceli rodičia vedieť, prečo to urobil, správal sa k nim arogantne a kričal, že on nemusí nikomu nič vysvetľovať. So mnou sa vydržal chvíľu rozprávať pokojne, ale to len preto, že som poslankyňa, čo je o to smutnejšie. Prezradil mi dôvody jej prepustenia – spôsobovala vraj napätie v ženskej časti učiteľského zboru /dostala sa do smiešneho konfliktu so zástupkyňou školy/. Pán riaditeľ to vraj vyhodnotil tak, že odísť musí učiteľka Suchovská, aby mohlo spiatočnícke vedenie naďalej spiatočnícky viesť školu bez toho, aby im niekto nastavoval zrkadlo ich neschopnosti.

Apropo, pán riaditeľ Muller prešiel minuloročným výberovým konaním len preto, že sa prihlásil ako jediný kandidát na šéfa školy. Zriaďovateľ totiž tak ukrutne ukryl oznam o výberovom konaní, že ho našiel len pán Muller. Niekomu od zriaďovateľa asi záležalo na tom, aby vo vedení školy pokračoval práve staronový riaditeľ. Asi ho ten niekto má rád...

A tak sa odohrala taká klasická slovenská scénka o boji priemerných so šikovnými, akurát, že ten priemerný má funkciu a preto šikovný musí ísť... Povedzte, na koľkých školách, úradoch práce atď sa odohráva to isté? Že vám zotnú hlavu len preto, že príliš vytŕčate? Že vás odstránia len preto, že neschopnosti nastavujete cez vaše schopnosti zrkadlo???

Tak sme si s rodičmi povedali, že toto nie. Že zabojujeme proti niekomu, kto mal odísť a za niekoho, kto mal zostať. Pretože... a toto je odkaz pre vás, pán riaditeľ Muller, vy nie ste majiteľ továrne, kde povymieňate ľudí za pásom a na výrobku to nie je poznať. Vy ste riaditeľ verejnej školy, ktorého nekompetentné a urazené zásahy do personálnej politiky ovplyvňujú deti, ktoré nechápu, prečo obľúbená učiteľka musela odísť. Poznám zopár rodičov, ktorí zobrali dieťa z Vazovovej len preto, že sa mu v priebehu roka 5x menil triedny učiteľ. Takže, pán riaditeľ, nie je dobré uveriť, že funkcia ste vy a vy ste funkcia. Lebo jedného dňa sa môže stať, že nebudete mať čomu riaditeľovať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?