Ja seno nežeriem

Autor: Lucia Nicholsonová | 9.7.2016 o 14:39 | Karma článku: 14,67 | Prečítané:  16338x

bola raz jedna milá, malá krajina, ktorú obsadila mafia a povedala si, že ju rozoberie na súčiastky. to všetko pod rúškom demokracie, najmä tej sociálnej. 

zlodeji sa obliekli do bielych košiel, ktoré už ani neperú, lebo majú na každý deň novú a ešte belšiu ako tú predtým. majú vyberané spôsoby, ženám dávajú karafiáty a mužom nové hasičské autá a všetkým klamlivú nádej na sociálne istoty. nemilosrdne vyberajú dane od tých, ktorí vyrábajú hodnoty a prerozdeľujú ich medzi svojich ľudí, ktorých volajú bašternáci a potom s nimi uzatvárajú kšefty vo firmách, založených na imaniach z rozkradnutých daní. a bývajú u nich vo veľkých priestorných bytoch a chodia spolu na dovolenku, na jachty, kde sa to hmýri asistentkami v štátnych službách a bielym práškom.

títo fešáci mali skvelých učiteľov. ich učitelia ešte celkom nedávno darovali množstvá prosperujúcich podnikov primitívnym gangom niečoho, čo sa tvárilo ako podnikatelia, ale v skutočnosti išlo o špinavé peniaze z východu, z kapitálu ruskej mafie, ktorá cez nastrčených pologramotných akože podnikateľov skúpila všetko, čo sa dalo. vznikli finančné skupiny, ktoré cez ruských trollov hýbali vulgárnymi politickými figúrkami. v rámci politického zápasu unášali prezidentových synov, dávali nálože do novinárskych áut, zbavovali sa gauliedorov, marili referendá, prenasledovali básnikov a pisálkov ako janu teleki, ktorí si dovolili využiť svoje právo na slobodu prejavu.

ich dnešní žiaci sú sofistikovanejší, ale oveľa nebezpečnejší. ovládli políciu, prokuratúru, súdy, obrali ľudí o akékoľvek právo na spravodlivosť. niet sa jej kde domáhať. hrajú sa na obštrukcie v parlamente a odopierajú opozícii právo vykonávať svoj mandát. a celé je to len o divadle pre verejnosť, ktorým zastierajú rozkrádanie eurofondov a verejných zdrojov.

a títo ľudia sa dokážu postaviť pred kamery a s kamenným ksichtom do nich kričať, že v parlamente došlo vo štvrtok k únosu štátu, k štátnemu prevratu a treba za to niekoho obesiť. v krajine, kde sa pod rúškom demokracie ešte celkom nedávno unášali ľudia, marili referendá a kde tým, čo kričali, vybuchovali autá, v krajine, v ktorej zlodeji a podvodníci riadia políciu, prokuratúru a súdy, chcú trestať niekoho, kto sa podľa nich dopustil porušenia rokovacieho poriadku. a najviac kričia tí, ktorí sa, zdá sa, podľa posudku grafológov dopustili sfalšovania podpisu predsedu NR SR.

som sama, komu to príde absurdné? možno. ale naposledy sa pre všetkých, ktorí čítajú s porozumením a chcú chápať, pokúsim vysvetliť, o čom bol ten štvrtok v parlamente, ktorý mal byť celý venovaný zlodejom vo vláde a ich odvolaniu. to by ale najprv musela byť otvorená schôdza, ktorú obštruujú už niekoľko týždňov nie opoziční poslanci, ale poslanci koalície. ak niekto nevie, ako podľa koalície vyzerá taká obštrukcia, ktorej sa dopúšťajú dospelí ľudia, poslanci, tak opíšem.

prídu do parlamentu, podpíšu sa na prezenčnú listinu, aby nemali skrátenú mzdu, niektorí si aj idú sadnúť do rokovacej sály, ale keď ich predsedajúci vyzve, aby sa prezentovali hlasovacím zariadením, neurobia tak a vyškierajú sa opozičným poslancom do tvárí. spokojní sami so sebou, ich päť minút slávy, ich celoživotný výkon. všetci vidia, že tam sú, sú na kamerových záznamoch, ale oni sa tvária, že tam nie sú a schôdza tak nemôže začať.

skúste si to predstaviť na príklade všetkých vás, ktorí každý deň vstávate do práce a musíte cvakať, aby ste dostali vašu mzdu. len to skúste. choďte a obštruujte. a potom plačte pri výplatných páskach. a povedzte šéfovi, že vy ste robili len to, čo pán poslanec Číž, váš zástupca v parlamente.

hanbila som sa za takéto spôsoby a chcela som, aby sa spustila schôdza, na ktorej budeme hovoriť o svinstvách premiéra Fica a ministra vnútra Kaliňáka. a môj kolega Hrnčiar ma vyzval, aby som od 10-tej hodiny viedla schôdzu, ktorá ale podľa ich scenára nikdy nemala byť otvorená.

využila som teda tieto paragrafy rokovacieho poriadku: paragraf 63, odsek 2 hovorí, že “na každý rokovací deň schôdze NR SR alebo jej výboru sa vyhotoví prezenčná listina, do ktorej SÚ POVINNí ZAPíSAť SA VšETCI PRíTOMNí POSLANCI”. paragraf 23 odsek 4 hovorí, že “Národná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi PRíTOMNá nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov”. Rokovací poriadok mi explicitne nestanovuje, akým spôsobom mám zistiť prítomnosť poslancov - ja som to urobila dvoma spôsobmi - zrátaním podpisov na prezenčnej listine, kam sú povinní zapísať sa všetci prítomní poslanci... bolo ich 94. a tiež som za pomoci kolegov zrátala, že v sále bolo prítomných 82 poslancov, na čo existujú dôkazy - kamerové záznamy. keď som vyhlásila schôdzu za otvorenú, boli v takom šoku, že zo sály nestihli zutekať. preto je z kamerových záznamov zrejmé, že v sále bolo 82 prítomných poslancov, čím som naplnila paragraf 23 odsek 4 o uznášaniaschopnosti parlamentu.

no a napokon je tu paragraf 146, ktorý by som nikdy nebola využila, keby sa ním neoháňal pán poslanec Číž, keď na imunitnom výbore bránil šéfa parlamentu, pána Danka. ten paragraf hovorí, že “ak sa počas schôdze národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci”. a tým som bola v danej chvíli ja, či sa to niekomu páči alebo nie. s poverením od predsedu aj s čudným podpisom začal pán Hrnčiar mávať až po tom, čo som /prekvapivo pre nich/ otvorila schôdzu. on sám a dobrovoľne mi tradičným spôsobom umožnil začať viesť schôdzu tým, že si vytiahol svoju kartu z hlasovacieho zariadenia za predsedníckou stoličkou, čo je tiež dokázateľné z kamerových záznamov.

nerobila som žiadny puč, ani parlamentný prevrat. otvorila som schôdzu, ktorá mala byť dávno otvorená štandardných spôsobom a urobila som to v súlade s rokovacím poriadkom. je mi úprimne ľúto, že sme v ten deň neriešili meritum veci - zlodejov vo vláde, ale svoje vlastné obštrukcie. lenže ten môj krok, to nebola AKCIA, ale REAKCIA.

toto celé píšem nie pre to, aby som vás unavila, ale pre to, že mám pokrk trollov zaplatených zo súmračnej, pologramotných nabrífovaných akože občanov s fakeovými profilmi, a niektorých zmätených komentátorov, ktorí namiesto toho, aby dali Dankov podpis grafológovi, vyzývajú “súdružku” Nicholsonovú, aby sa vzdala funkcie. keď raz niečo ukradnem, spreneverím sa ústave alebo platným zákonom, potom tak urobím. dovtedy ma môžu len odvolať, a oni môžu, tak nech to urobia. ale nedovolím, aby ma vešali na šibenicu gauneri, ktorí sa tvária, že za únosom demokracie a za štátnym prevratom v krajine mafiánov v bielych košeliach stojí jedna tehotná žena bez vysokej školy s formálnou funkciou, ktorá len využila rokovací poriadok, akokoľvek nedokonalý a ukončila tak trápne a detinské obštrukcie vládneho valca. takémuto divadelnému predstaveniu nech tlieskajú dobrovoľne len tí slabomyseľní, ktorí si na to kúpili sami a z vlastnej vôle lístky.

lebo ja seno nežeriem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?