Sergej je vysoký, urastený chlap z východného Slovenska, zo Spiša. Narodil sa do skromných pomerov mnohopočetnej rodiny. Šesť detí, matka a otec. Otec drel celý život v Štátnych lesoch ako robotník. Drel preto, aby jeho deti vyštudovali a mali lepší život ako on sám.
Pre Sergeja bol otec vzorom, ale jeho ambície boli väčšie. Urobil si dve stredné školy – Gymnázium a Strednú lesnícku školu. Chcel pracovať, ale nenašlo sa preňho nič. OK, poviete si, na Spiši to je ťažké, je to chudobný kraj, málo príležitostí zamestnať sa.... Sergej to chápal a myslel si, že s vyšším vzdelaním budú jeho šance zamestnať sa lepšie a tak sa v roku 2002 ako jediný z rodiny prihlásil na vysokú školu. Túžil pracovať v lesoch, zvolili si Vysokú školu lesnícku vo Zvolene. Vidíte, nešlo mu o lacno získaný titul, nevybral si masmediálnu komunikáciu, vedel, že so zmysluplnou školou má väčšie šance zamestnať sa.
To vám bola v tej rodine ozaj veľká vec. Otec – lesný robotník, drel ešte viac, aby synovi umožnil študovať, súrodenci k nemu vzhliadali. Predsa len, vysoká škola...to je niečo. Sergej školu dokončil, získal titul Ing. A keďže patril medzi najlepších študentov, dostal možnosť pokračovať v doktorandskom štúdiu – odbor pestovanie a ochrana lesa. Túto možnosť využil, ale už nechcel, aby mu naďalej pomáhali starnúci rodičia, a tak sa popri doktorandskom štúdiu snažil opäť zamestnať v štátnych lesoch. Opakovane reagoval na pracovné ponuky v rámci podniku Lesy SR š.p. Dostal sa maximálne po pozvanie na pohovor.
Sergej si teda založil živnosť a pre Lesy SR š.p. poskytoval služby ako SZČO v lesnom hospodárstve a v pestovnej činnosti. Mohol v praxi využívať to, čo ho naučili na vysokej škole, mohol si sám platiť doktorandské štúdium a mohol sám spoznať vedúcich pracovníkov v podniku, v ktorom chcel pracovať. Na jeho počudovanie, mnohí mali už vtedy nižšie vzdelanie ako on sám.
Akademicky titul PhD. získal Segej v roku 2013. A s titulom nadobudol novú motiváciu uchádzať sa o zamestnanie v podniku Štátne Lesy, najmä keď vedel, že tam robia menej kvalifikovaní ľudia ako on sám. Od roku 2013 pravidelne posielal a posiela na Štátne lesy svoj životopis, uchádza sa o rôzne pracovné pozície zodpovedajúce jeho vzdelaniu, upozorňuje na to, že jeho špecializáciou je „Prírode blízke pestovanie lesa“, ktorá je považovaná za hlavnú stratégiu pestovania lesov na Slovensku. NIČ.
Pre Sergeja nie je žiadne voľné miesto, ale jeho „žiadosti o zamestnanie evidujú“. Zaujímavé je, že na rôznych pozíciách sa uchytili jeho spolužiaci, bez PhD. (Na jednu z vedúcich pozícií prijali po nástupe SNS do vlády dôchodcu, okresného predsedu vládnej strany.)
Títo úspešní, ale menej kvalifikovaní uchádzači o zamestnanie v štátnom podniku, ktorý zamestnáva cca. 5000 ľudí, sú bieli. Ups. Zabudla som asi napísať, že Sergej je Róm, že?
Ing. Sergej XY PhD. skončil za pásom, ako operátor výroby. Popri tom začal pred pár mesiacmi pracovať ako terénny sociálny pracovník, pracuje s ľuďmi v rómskej osade.
Sergej mi nedávno napísal list. Pýta sa ma, či naozaj deti v osadách potrebujú vzdelanie, aby sa mohli zamestnať a žiť ako majorita. Pýta sa ma, aké vysoké musí byť to vzdelanie, aby si Róm mohol splniť sen a zamestnať sa vo svojom odbore. Pýta sa ma ešte veľa otázok, na ktoré mu neviem dať odpoveď.
Nedávno som dokončila reformu pre sociálne vylúčené spoločenstvá – rómske osady. Je rozsiahla, ale v zásade je založená na jednoduchom princípe : „Vzdelanie deťom, prácu dospelým“. Reforma bude úspešná, keď budú mať príbehy, ako je ten Sergejov, šťastný koniec. Nie som priateľom pozitívnej diskriminácie, ani Sergej ju nepotrebuje. Nechce protekciu, ani zvláštne zaobchádzanie. Chce len dostať šancu, ako ju dostali jeho menej vzdelaní spolužiaci, na ktorých trochu menej svietilo slnko. Som presvedčená, že je našou povinnosťou sergejom takúto šancu dať.